4. apríla v čase, kedy máte otvorené ešte len jedno oko (aj to na polovicu), sme my – učitelia a študenti 1. ročníka odboru Regionálny cestovný ruch v rámci predmetu Geografia cestovného ruchu, spoločne naskočili do autobusu a vydali sa na cestu do Budapešti. Ako všetci turisti, ktorí sa chcú zoznámiť s „Perlou na Dunaji“ – ako je Budapešť právom označovaná, sme aj my začali naše putovanie na Námestí hrdinov. V rámci rannej rozcvičky sme sa prešli Mestským parkom a zvonku aj zvnútra sme sa pokochali krásnou budovou Kúpeľov Széchenyi, kde si nejeden z nás prial ostať.  Ale keďže nás čakal ešte bohatý program, nikto nevymenil šaty za uterák. Opäť sme sa usadili do pohodlných kresiel autobusu a s vtipným komentárom našej sprievodkyne Ágnes, sme obdivovali okolité historické pamiatky. Okrem triedy Andrássy, Židovskej štvrte a námestia Erzsébet sa nám podarilo uvidieť aj zopár miestnych celebrít (speváka Andrása Kállay-Saundersa). S vyhlásením súťaže o fotku herca Juda Lawa, ktorý v Budapešti v tom čase mal byť, sme vykročili na cestu do Baziliky sv. Štefana. Všetkých nás najviac zaujala mumifikovaná ruka prvého uhorského kráľa Štefana, na počesť ktorého je kostol pomenovaný. Kľukatením sa po úzkych uličkách Budy sme nakoniec dorazili k Rybárskej Bašte s výhľadom na Budínsky hrad a peštiansku stranu Dunaja. Rozkvitnuté čerešne len umocnili čaro výhľadu pred našimi očami. Na Hradom vrchu sme si nemohli nechať ujsť ani novo zrekonštruovaný Chrám kráľa Mateja. Pohľad na študentov a ručičky na hodinkách už jasne signalizovali, že je čas obedovať, preto sme exkurziu zakončili na Veľkej tržnici s množstvom stánkov maďarských farmárov a predajcov všakovakých dobrôt. S plnými bruškami, zážitkom v duši a bez fotky Juda Lawa sme sa pri odchode lúčili s Budapešťou.